Dnešní datum: 15. 10. 2018  Hlavní stránka :: Seznam rubrik :: Download :: Odkazy  


Právě vyšlo
NM50

Kontakty
Národní myšlenka

Sobotecká 7
100 00 Praha 10

e-mail: redakce@narmyslenka.cz

Cesta k článku:
Odjinud >> VEDRAN VUK: Útok sociálneho štátu na rodinu

Odjinud

* VEDRAN VUK: Útok sociálneho štátu na rodinu

Vydáno dne 23. 07. 2006

ruda EU Mnoho ľudí, načúvajúcich libertariánskym myšlienkam, sú prevalcovaní úvahou, že súkromná dobročinnosť, pri absencii vládnych programov, vyrieši problémy, týkajúce sa naozaj bezmocných ľudí. Dobročinné organizácie sú aktívne, ale nikto nevie s istotou, ako narastie množstvo darov v spoločnosti, kde nie sú dane. Keď zostarne človek bez úspor, čo má bez socialistických programov typu „sociálne zabezpečenie“ robiť? Zabudnutou inštitúciou dobročinnosti je tu rodina. Keď libertariáni hovoria o dobročinnosti, nemyslia len Armádu spásy, ale tiež starostlivosť o svojich príbuzných.

Keď sme ja a môj brat boli bábätkami, moji starí rodičia sa o nás prišli starať, zatiaľ čo naša mama a otec pracovali. Moji rodičia sa na oplátku starali o celú domácnosť, ktorá žila pod jednou strechou kvôli úspore peňazí. Keď môj otec odišiel do Spojených štátov, aby zarobil viac peňazí, zabezpečil, aby o starých rodičov bolo postarané.

Počas vojny na Balkáne boli členovia mojej rodiny násilne vysťahovaní a stali sa z nich utečenci. Keď všetko stratili, hádajte, kto sa o nich postaral? Celá rodina posielala peniaze a všetky potraviny, ktoré poslať mohli.

Tak sa to robilo pred vznikom sociálneho štátu všade: vaši rodičia sa o vás starali v detstve a vy im zato pomôžete v budúcnosti. Tento základný prvok rodinného života sa môže zdať pre podporovateľov sociálneho štátu šokujúci. Zástancovia „štátu blahobytu“ neustále hovoria o zodpovednosti voči spoločnosti cez daňové prerozdeľovanie. Ja žiadnu zodpovednosť voči spoločnosti ako celku – teda cudzím ľuďom, ktorých som nikdy nestretol – nemám. Ale osobne pociťujem zodpovednosť bezprostredne voči svojej rodine. Vládne programy ako napríklad TANF (Dočasná pomoc pre rodiny v núdzi), sociálne zabezpečenie a podpora v nezamestnanosti odnímajú našu zodpovednosť voči rodine a vkladajú ju do rúk štátu. Vytesňujú náš zmysel pre morálnu zodpovednosť.

Rodina bola integrálnou cestou starania sa o jednotlivcov v ich celistvosti, a to celé stáročia. Ale zástancovia sociálneho štátu na minulosť zabudli. Čo sa dialo s ľuďmi nad 65 rokov pred nástupom sociálneho zabezpečenia? Umierali títo ľudia po desaťtisícoch od hladu? Nie. Prihnala sa vlna charitatívnych organizácií na ich záchranu? Nie vždy. Takže ako vôbec prežili? Každý mi dá iste za pravdu, že žiadne masové vymieranie 65-ročných sa počas Veľkej hospodárskej krízy (predtým, než bolo ustanovené sociálne zabezpečenie) neudialo.

Títo ľudia prežívali na základe základného životného princípu. Ty sa postaráš o svoje deti a oni sa raz postarajú o teba. V minulosti mať deti znamenalo investovať do svojej budúcnosti. Vedel si, že jedného dňa sa tvoje deti o teba a tvoje potreby postarajú, ako si sa ty postaral o ne. Toto vytvorilo mnoho podnetov, ktoré viedli k zdravej rodine. Pre jednu vec si musel byť lepší na svoje deti a zaistiť, aby si im vštiepil dobré hodnoty. Deti bez dobrej pracovnej etiky alebo dobrých hodnôt to budú mať na trhu práce ťažké. Bolo v záujme rodiča naučiť tieto hodnoty svoje deti, lebo tým vlastne zaisťoval svoje neskoršie potreby. Zodpovednosť voči rodine sa hodnotila vysoko. Bez hlbokého preniknutia týchto vecí do dieťaťa sa mohlo stať, že on či ona vyrastie, jedného dňa odíde a rodičovskú starostlivosť z detstva nikdy nevráti.

S vládou, ktorá sa snaží zahladiť každý životný omyl, dostávame veľmi odlišné podnety. Ak sú vaši rodičia výlučne závislí od sociálneho systému, do akej miery ich vaša budúcnosť naozaj zaujíma? Rodičia sa obvykle starajú o svoje deti a chcú pre ne to najlepšie. Ale rodičia, čo vedia, že buď budú svoje deti vychovávať správne, alebo v budúcnosti nebudú mať čo do úst, sa mnohokrát budú usilovnejšie snažiť, aby sa ich ratolesť vyhla drogám, zločinu alebo iným zlým rozhodnutiam. Bežné ospravedlnenia potratov tiež hrajú v tejto veci svoju úlohu. Sociálny štát zničil kultúru tvrdej práce a rodiny. Žasnem vždy, keď počujem niekoho rozprávať o chudobe ako o ospravedlnení pre interrupcie. Nechcem tu rozoberať správnosť alebo nesprávnosť potratov. Ale ako môžete ospravedlniť fakt, že ste išli na potrat prílišnou chudobou? Počas hospodársky oveľa ťažších čias existovali rodiny, ktoré mali desať alebo dvanásť detí. Veľké rodiny neboli neobvyklé. Dnes sa nás títo potratári snažia presvedčiť, že v mnohonásobne lepších ekonomických podmienkach si nemôžu dovoliť mať dieťa.

Nie je jednoduché mať dieťa, či už ste bohatí, alebo chudobní. V každom štádiu života je náročné vychovávať. Pre mladú matku, absolventku univerzity, rovnako ako pre teenagerku. To sú fakty života. Vychovávať dieťa je ťažká robota. Sociálny štát posilnil myšlienku, že čokoľvek, čo je tvrdá práca, musí byť zlé. Robiť správnu vec nie je jednoduché. Obtiažnosť však neospravedlňuje nemorálne konanie. Samozrejme, starať sa o vášho starnúceho rodiča je ťažšie, ako keby sa o to postaral štát. Ale je to vaša morálna zodpovednosť? Áno. Nie je to zodpovednosť žiadneho iného daňového poplatníka, ktorý vašich rodičov ani nepozná. Každý, kto by ponechal na cudzích ľudí staranie sa o svojich starnúcich rodičov, by sa mal hanbiť.

Pred sociálnym štátom existovali podnety mať deti a zaistiť tak svoju vlastnú budúcnosť. Dnes máme podnety, rozkladajúce rodinu. TANF v skutočnosti dáva väčšinu peňazí osamelým matkám. Môže to vyzerať ako veľkolepý program na pomoc osamelým matkám v núdzi. V skutočnosti ten program iba uľahčuje otcovi opustiť svoju rodinu. Prakticky likviduje mužovu zodpovednosť zostať a vychovávať svoje dieťa. Ten program vytvára viac osamelých matiek. A jedného dňa to bude vláda, a nie jeho potomok, kto sa o muža postará. Toto prináša len menej dôvodov vychovávať deti poriadne. Aj dávky v nezamestnanosti podryli spoločnosť. Počas Veľkej hospodárskej krízy existovali veľké pohyby ľudí v snahe nájsť si prácu. Keď niekde bola práca, ľudia sa tam presunuli. Dnes s podporou v nezamestnanosti a sociálnym štátom zostávajú ľudia v rovnakom meste, sledujúc, ako všetko okolo nich upadá a chátra. Vládne bývanie ich ponecháva spokojných, aj keď stále budú žobrať o väčšiu podporu.

Keď sú časy tvrdé, ľudia sa sťahujú tam, kde dostanú prácu. Veľká hospodárska kríza to už overila. Zomreli milióny bez dávok v nezamestnanosti a sociálneho štátu? Nie. Zlepšuje životy ľudí, ak sa subvencuje ich zotrvanie na jednom mieste? Nie. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Videl som dobročinnosť a lásku v rámci svojej vlastnej rodiny, ako prekonáva všetky prekážky našej doby. Narodený v bývalej Juhoslávii, ja a moja rodina sme boli navyknutí na nedostatok a biedu socializmu. Ale videl som svoju rodinu spolupracovať, a tak dosiahnuť viac, než by každý z nás dosiahol osamote. Toto nebol socialistický druh zodpovednosti. Istý časový úsek sa o vás staral niekto z rodiny, inokedy ste sa starali vy o neho.

Matka môjho otca minula všetko, čo sporila 30 rokov, aby ho poslala na medicínu. Nebola tam žiadna vládna pomoc. Keď roky ubehli a ona musela skončiť pre rakovinu prsníka, hádajte, kto zaplatil jej účty za lekársku starostlivosť? Moja teta a strýko tiež pomáhali tým, že s ňou žili a denne sa o ňu starali. Neexistovala žiadna národná zdravotná starostlivosť, na ktorú by sa dalo spoľahnúť. Neexistovali žiadne domovy dôchodcov alebo sociálne zabezpečenie. Deti, ktoré porodila a zodpovedne vychovala, zabezpečili, že o ňu bolo dobre postarané až do jej posledných dní. Každé splnilo svoju povinnosť dieťaťa voči svojej matke.

Agendou štátu je rozložiť rodinu. Čím viac ste závislí od štátu, tým viac ospravedlňujete jeho existenciu a ďalší nárast. Myšlienka, že ľudia sa dokážu o svoje potreby postarať sami alebo v rámci rodiny, štát znepokojuje. Delegitimizuje totiž jeho funkciu. Úloha rodiny je nebezpečná voči prežitiu štátu.

Hnutie, žiadajúce vzdialiť sa čo najďalej od štátu, je hnutím k lepším rodinným hodnotám a súdržnejšej rodine. Smrť rodiny je životom štátu.

Vedran Vuk
Autor je študent Loyola University v New Orleans a spolupracovník Mises Institute.

Preložil: Lukáš Krivošík, www.mises.org

Převzato z webu www.prave-spektrum.sk

[Akt. známka: 1,00 / Počet hlasů: 1] 1 2 3 4 5
Celý článek | Autor: Lukáš Krivošík | Infomail | Tiskni

Web site powered by phpRS

Tento web site byl vytvořen prostřednictvím phpRS - redakčního systému napsaného v PHP jazyce.
Na této stránce použité názvy programových produktů, firem apod. mohou být ochrannými známkami
nebo registrovanými ochrannými známkami příslušných vlastníků.