Dnešní datum: 21. 06. 2018  Hlavní stránka :: Seznam rubrik :: Download :: Odkazy  


Právě vyšlo
NM50

Kontakty
Národní myšlenka

Sobotecká 7
100 00 Praha 10

e-mail: redakce@narmyslenka.cz

Cesta k článku:
Dějiny >> Storočie zdochlín

Dějiny

* Storočie zdochlín

Vydáno dne 30. 12. 2011

Léon Bloy Beati mortui, bolo vyrieknuté na Patmose Hlasom volajúcim z neba. Duch Svätý, hlásajúci blaženosť mŕtvych však žiada, aby sme sa za nich modlili a odporúča to aj veľmi obávaná Liturgia.

Môže byť pre ľudskú bytosť niečo významnejšie ako smrť? Existuje krajší, závideniahodnejší, túženejší, skvostnejší, duchovnejší, božskejší a strašnejší stav ako stav mŕtveho, skutočne mŕtveho, uloženého do zeme a stanuvšieho pred Bohom, aby bol súdený? Končia banálne náhody, končia svetské povinnosti, končí múdrosť hlupákov. Ide len o to, či dotyčný zosnul v Pánovi. Je pohltený Absolútnom. Je absolútne šťastný, alebo absolútne nešťastný a absolútne to vie. Čo má spoločné takýto spôsob bytia s dnešnými úbohými trikmi, ktorými sa pokúšame zladiť s Niečím čo nejestvuje?

Ach, ako dobre sa na pasažierov devätnásteho storočia hodí slovo zdochliny. A akým krásnym korábom je pre nich toto smradľavé storočie! Pamätáte na onen strašný obraz Edgara Poea, na stroskotancov, ktorí uprostred ocenánu stretnú loď, ktorej posádka hnije za živa a za sebou zanecháva mor? O tých sa nehovorí, že zosnuli v Pánovi. Nič sa o nich nevie a nikto sa ani nepokúša niečo domyslieť.

Hnilobnosti devätnásteho storočia, ktoré - ak nezasiahne oheň - zasmradia vzduch aj dvadsiateho storočia, nie sú tak anonymné ako predstavy diabolského básnika. Každý z nás tých príšerných cestujúcich pozná až veľmi dobre a dalo by sa o nich rozprávať do nekonečna. Ale načo? Už dlho sa mi nedostáva chuti a hovorím si, na čo vám bude takýto skľúčený vyháňač dobrý. Asi pred dvadsiatimi rokmi som si myslel, že je možné svet, ak nie zrovna očistiť, tak aspoň zbaviť najhoršej špiny. Dnes si s trpkosťou na jazyku kladiem otázku, či existuje druhý taký blázon, stvorený k Božiemu obrazu, ktorý by sa bol tak dokonale mýlil. Nie, naozaj je špiny priveľa,priveľa aj pre dvoch, aj pre dvesto tisíc.

Zdochlina nie je zrovna pôvabné slovo a ani neznie ľúbezne a v pravoverných salónoch ho nie je asi často počuť. Ale je to jediné, ktorým viem vyjadriť svoju myšlienku. Poradí mi niekto iné slovo, ktorým by som túto katastrofu dostatočne charakterizoval a popísal ?

Tých pár žijúcich duší, pre ktoré Ježišova Krv ešte niečo znamená, má pred sebou nepredstaviteľný a až doteraz aj nemysliteľný dav. Nekonečné stádo ľudí, ktorí v prítomnosti Baránka stoja pred trónom, oblečení do bielych šiat s palmovými ratolesťami v rukách. To sú dnešní katolíci, do nekončna defilujúci po lúke susediacej s nebom. Ale potom je zrazu vidno, že kade idú, padajú vtáci z neba, kvety hynú a všetko umiera, takže za nimi sa vlečie len rieka hniloby a kto sa ich dotkne, ten je, zdá sa, navždy nakazený ako Filoktétes. Sprievod zdochlín. Áno, aké iné slovo?

Toto je hrôza devätnásteho storočia. V iných dobách sa odpad od viery robil iným, poctivejším spôsobom. Jednoducho apostázou. Dotyčný prijal Telo Kristovo a bez okolkov ho išiel predať. Robilo sa to vcelku milo a Judášovia sa tým netajili. Dnes je to niečo iné, ale skôr ako budem pokračovať vás musím poprosiť, aby ste sa za mňa modlili.

Píšem o tom už dvadsať rokov. Jakživ nejestvovalo niečo tak hnusné, tak vrcholne odporné ako je dnešný katolícky svet - aspoň vo Francúzsku a Belgicku - a už sa ani nepýtam, čo iné by mohlo byť spoľahlivejšou výzvou Nebeskému Ohňu. Jedna vec je známa a zároveň nepochopiteľná a síce, že Boh to všetko trpí. Je to očividné. Aj keď odhliadneme od Krvavého Potu a iných Tajomstiev Utrpenia, o ktorých sa mi v detstve snívavalo, že ich vidím, keď ma jedna stará príbuzná uspávala na kolenách so slovami : "Ak nebudeš dobrý, Židia ti napľujú do tváre", a ak odhliadneme od všetkých Hrôz Getsemanskej záhrady, stále je tu ten strašný Výsmech, ono neodpustiteľné a neslýchané rúhanie, ktorým ničomný Apoštol započal Božie Muky: Osculetur me osculo oris sui.

Áno, je to tak, Boh strpí všetko až na jednu vec. Non patietur vos tentari supra id quod potestis. Všetko ale toto nie. Boh nestrpí, aby ste boli pokúšaní viac, ako znesiete. Ale vyzerá to takmer tak, že dnes sme práve v tom bode a už dlho. Je to zvláštne.

V mene malej skupinky ľudí, ktorí milujú Boha a sú odhodlaní v prípade nutnosti za Neho zomrieť vyhlasujem, že pohľad na dnešných katolíkov je nad naše sily. Čo sa týka mojich vlastných síl, priznávam, že sa značne zmenšili. Mám päťdesiatštyri a najmenej tridsať rokov pozorujem katolíkov páchať svinstvá. Áno, pripúšťam, že tie prasce sú moji bratia, alebo aspoň bratanci a pretože som katolík ako aj oni, som nútený poslúchať rovnakého pastiera - pastiera, ktorý je nepochybne márnotratným synom. Ale ako pri tom nepovstať a nezačať príšerne kričať?

Žijem tu v Dánsku, či skôr bolestne prežívam, bez možnosti utiecť, medzi nevyliečiteľnými protestantmi, ktorých počas tristo rokov od chvíle, keď ich národ na výzvu jedného mizerného mnícha bez váhania celý povstal, aby zaprel Ježiša Krista, nikdy nič neosvietilo. Oslabenie rozumu týchto nešťastníkov je jednou z najdesivejších zvláštností Spravodlivosti. Ich nevedomosť je skrátka nepredstaviteľná. Nie sú schopní sformulovať jedinú všeobecnú myšlienku a žijú výhradne zo stáročných prízemností, ktoré odovzdávajú svojím deťom ako novinky. Tma nad náhrobkami.

Ale katolíci! Bytosti vychované vo Svetle! Neustále informované o vlastnom privilegovanom postavení, neschopné, nech už robia čokoľvek - nakoľko si spoločnosť v ktorej žijú, pri všetkom tom svojom rozklade ešte uchováva božskú jednotu - naraziť na omyl! Inteligencie podobné kalichom Božích hostí, do ktorých sa nalieva len víno čistého Učenia! Títo ľudia prosím dobrovoľne a vyparádení ako na svadobnú hostinu zostúpia do temnôt, ešte hlbšie než kacíri a neveriaci, aby tam zamilovane bozkávali príšerné Modly!

Podlosť, Lakomstvo, Hlúposť, Krutosť. Nemilovať, nedávať, nevidieť, nerozumieť, zo všetkých síl len pôsobiť utrpenie! Presný opak slov Nolite conformari huic saeculo. Pohŕdanie týmto Príkazom je ten najstrašnejší vrchol, ku ktorému ľudstvo dospelo od počiatku kresťanskej zvesti. Nepoznám nič hnusnejšie ako rozprávať o týchto nebožiakoch, ktorí sú schopnejší než jeruzalemskí kati dokázať, že Spasiteľove MUKY boli podľa nich stále malé.

Chcete počuť niečo o ich chudobných, nič iné, len o ich chudobných ku ktorým mám česť patriť? Kedysi som v Paríži stretol nádhernú svorku psov, majetok neviem ktorého apoštola, ktorý dokázal predať svojho Pána za viac ako tridsať strieborných. Už som o tom písal, ale neviem kde. Určite som písal o tom, aké som cítil hlboké pobúrenie a obrovskú nenávisť, pri pohľade na tých šesťdesiat či osemdesiat psov, požierajúcich chlieb šesťdesiatich či osemdesiatich chudobných. Bol som vtedy veľmi mladý, ale už vtedy som zomieral od hladu a presne si pamätám, ako som sa márne snažil pochopiť, ako tí ľudia tam dokážu byť pri toľkej drzosti tak trpezliví a vracal som sa odtiaľ škrípajúc zubami.

Ach áno. Bohatstvo je tá najstrašnejšia kliatba a prekliatcov, ktorí ho na úkor bolestných Kristových údov majú, čakajú nepredstaviteľné muky, je pre nich prichystaný príbytok revu a hrôz. Pre tých, ktorí na tomto svete trpia, je táto evanjeliová istota nepochybne potešujúca. Ale keď si človek, pri myšlienke na reverzibilitu bolesti predstaví napríklad, že niekde musí malé dieťa v ľadovej miestnosti trpieť hladom, aby nejaká kresťanská krásavica neprišla o svoj lahodný pokrm pri teplom kozube, ach áno, to čakanie je potom dlhé. Dokonale chápem spravodlivosť zúfalých.

Niekedy som si hovoril, že tá svorka, ktorá mi nejde z hlavy, bola možno jedným z tých bolestných obrazov, ktoré plynú na pozadísnov tohoto života, že bola na love za Chudobným. Strašná obsesia. Počujete v tom slávnostnom paláci ten koncert, tú hudbu, tie veselé a láskyplné nástroje, schopné presvedčiť človeka, že Raj existuje? Pre mňa je to trúbenie do útoku, signál k začatiu honu. Dnes na mňa? Na môjho brata? A ako sa máme brániť?

Títo ukrutníci, pri ktorých veselení sa chudobný potí od strachu sú pri tom katolíci, kresťania, tak ako on, že? Takže to všetko, čo nesie na zemi znamenie Božie, kríže vedľa ciest, starobylé zbožné obrazy, veže kostolíkov na obzore, mŕtvi, spočívajúci so zloženými rukami pod náhrobkami na cintorínoch, až po zvieratá, nad ľudskou zlovôľou žasnúce zvieratá, ktoré ako by chceli utopiť Kaina v pokojných jazerách svojich očí - to všetko oroduje za chudobného, ale oroduje márne. Nič nezmôžu Svätí, ani Anjeli, odmietaná je aj Panna Mária a lovec sa ženie za korisťou bez toho aby si všimol zakrvaveného Spasiteľa, náhliaceho sa ponúknuť svoje Telo!

Nie som s týmto podobenstvom spokojný, nevyjadruje dobre moju myšlienku ani moje pocity, ale čo sa dá robiť. Z absolútna, odkiaľ sa pozerám nemôžem vidieť boháča a zvlášť bohatého katolíka inak, ako prenasledovateľa a požierača chudobných. Hovorí tak o ňom Duch Svatý a presne v tento obraz vyúsťuje prízemná veda zvaná politická ekonómia.

Že sa niekto narodí s kopou majetku a iný na dne hnojnej jamy je pre ľudský rozum ťažko znesiteľné. Slovo Božie opovrhlo svetom a vošlo do chlieva, deti to vedia a na tom tajomstve, že PODSTATOU boháčovej radosti je Bolesť chudobného nič nezmenia žiadne diabolské sofizmy. Kto toto nechápe je hlupák tu na svete aj vo večnosti, hlupák na veky.

Áno, keby dnešní boháči boli pohania, zjavní modloslužobníci! Potom by sa nedalo nič povedať. Ich prvou povinnosťou by samozrejme bolo drviť slabých a prvou povinnosťou slabých by bolo príležitostne im podrezávať krky. Oni ale chcú byť katolíkmi a práve takto! Snažia sa skryť svoje modly priamo vo svätých Ranách!

A vy chcete, aby som ich nevolal zdochlinami!

Léon Bloy

Z webu Monarchia


[Akt. známka: 2,33 / Počet hlasů: 3] 1 2 3 4 5
Celý článek | Autor: Národní myšlenka | Infomail | Tiskni

Web site powered by phpRS

Tento web site byl vytvořen prostřednictvím phpRS - redakčního systému napsaného v PHP jazyce.
Na této stránce použité názvy programových produktů, firem apod. mohou být ochrannými známkami
nebo registrovanými ochrannými známkami příslušných vlastníků.