Dnešní datum: 20. 07. 2019  Hlavní stránka :: Seznam rubrik :: Download :: Odkazy  


Právě vyšlo
NM50

Kontakty
Národní myšlenka

Sobotecká 7
100 00 Praha 10

e-mail: redakce@narmyslenka.cz

Cesta k článku:
Zahraničí >> Rasistické batoľatá

Zahraničí

* Rasistické batoľatá

Vydáno dne 18. 07. 2008

Černoch Národný úrad pre deti vo Veľkej Británii vydal 366-stranovú štúdiu s názvom „Malé deti a rasová spravodlivosť“. V nej navrhuje, aby už od troch rokov veku jasle a materské škôlky hlásili prípadné rasistické prejavy, či predsudky svojich zverencov.

Protirasistická hystéria v detských jasliach

Informáciu o príručke organizácie, ktorá ročne dostáva z prostriedkov daňových poplatníkov 12 miliónov libier, priniesol konzervatívny britský denník Daily Mail. Za rasizmus sa má u najmenších detí považovať, ak svojich spolužiakov neuvážene označia napríklad za „černoškov“, „pakošov“, „tých ľudí“ alebo naznačia, že by mohli „smrdieť“. Za prejav rasizmu sa má pokladať dokonca aj to, keď dieťa ohrnie nos nad jedlom inej národnej kuchyne.

Nová príručka pre jasle a materské škôlky zdôrazňuje, že na vznik rasistických predsudkov si treba dávať pozor už u nemluvniat, pretože dokážu „rozlišovať vo svojich životoch rôznych ľudí“. Proti rasizmu majú výchovné a vzdelávacie ustanovizne tvrdo postupovať už v zárodku. V štúdií sa totiž okrem iného píše, že ak deti „prejavujú negatívne postoje, nedostatok odsúdenia môže dieťaťu napovedať, že na jeho jednaní nie je nič neakceptovateľné“.

Autori nabádajú vychovávateľov a učiteľov k špicľovaniu malých detí a nahlasovaniu prípadov nezhôd medzi nimi, ktoré by mohli mať rasové pozadie. Štúdia zaváňa podľa konzervatívnych kritikov i expertov na výchovu detí, totalitarizmom. Jej pôvodcovia sa však pred prípadným nesúhlasom poistili. Každý, kto s ich príručkou nesúhlasí, je vraj taktiež rasista.

Vládnej labouristickej strane blízka organizácia tiež naznačila, že nútiť deti prisťahovalcov do učenia sa angličtiny nie je správne. Namiesto toho by mali zelenú dostať ich pôvodné jazyky: „Angličtina je v súčasnosti považovaná za významný svetový jazyk. Nie je to však preto, že má nejaké prirodzené lingvistické výhody. Je to preto, lebo angličtina je jazykom moci vo svete ovládanom anglicky hovoriacimi národmi.“ Čiže nie je vylúčené, že v záujme asimilácie sa napokon budú rodení Angličania učiť po paštúnsky.

Dôsledok dlhého pochodu inštitúciami

Keď v polovici 90. rokov začali na Slovensko prenikať zo Západu prvé správy o výstrelkoch politickej korektnosti, antidiskriminácie, multikulturalizmu, militantného feminizmu a iných módnych cvokizmov, našinci sa len smiali, ťukajúc si ukazovákom na čelo. Dnes sa však aj u nás ujímajú kadejaké katedry rodových štúdií (rasové štúdie sú asi len otázkou času) a verejnosť si v kultúrno-etickej oblasti zvyká na veci, ktoré by ešte pred desiatimi rokmi boli nemysliteľné.

Prípady ako ten vyššie sa však nedejú náhodou. Korene sa nachádzajú hlboko vo filozofii, odkiaľ prerastajú politikou a vlastne celou spoločnosťou. Presne pred štyridsiatimi rokmi, keď Československo zažívalo Pražskú jar, v západnej Európe a USA demonštrovali desaťtisíce študentov za zvrhnutie „buržoáznej“ spoločnosti svojich rodičov. Vychádzali z učenia tzv. kultúrnych marxistov ako Adorno, Marcuse, Gramsci, Lukács, na ktorých nadviazali Foucault, Derrida, Habermas a ďalší.

Všetci títo filozofi chápali, že cez ekonomiku a nahradenie kapitalizmu centrálnym plánovaním sa západnú civilizáciu zničiť nepodarí. Sovietsky príklad sa zvrhol na skorumpovanú diktatúru jednej strany a masové vraždenie, čo nemohli popierať ani západní marxistickí intelektuáli. Preto z ekonomiky a boja proti kapitalizmu zmenili dôraz na boj proti dvom tradičným pilierom západnej spoločnosti: kresťanskému náboženstvu a „buržoáznej“ kultúre mestských stredných vrstiev. Až keď sa tieto dva piliere podarí zničiť, zavládne „nebo na zemi“ a vytúžená utópia.

Študentská revolta 60. rokov bola zmarená. Avšak jej aktéri po škole nastúpili do zamestnaní a uskutočnili to, čomu sa hovorí „dlhý pochod inštitúciami“. Inými slovami, postupne sa presadili na vysokoškolských katedrách, v šoubiznise, umení a napokon aj v politike. Dnes už nemajú dlhé vlasy a kvetinkové šaty. Nosia obleky a dobre zarábajú, avšak svojich ideologických názorov z mladosti sa celkom nezbavili a vedome alebo nevedome ich pretláčajú v každej oblasti života. Práve šesťdesiatosmičkárom ide na vrub pozvoľný rozklad západných spoločností, ktorého sme svedkami.

Balkanizácia Veľkej Británie?

Multikulturalizmu a rasizmu sa obsiahlo venuje aj britský konzervatívny libertarián Sean Gabb vo svojej knihe „Kultúrna revolúcia a kultúrna vojna: Ako konzervatívci prišli o Anglicko a ako ho získať späť“. Gabb pôsobil začiatkom 90. rokov na Slovensku ako ekonomický poradca. Podľa neho, neustále šermovanie s rasizmom má svoj dôvod. Keďže „rasizmus“ sa dá len ťažko zadefinovať, je z neho možné obviniť každého a skoro pre čokoľvek.

Gabb však upozorňuje, že multikulturalizmus v Británii k žiadnej dúhovo pestrej spoločnosti nesmeruje. Spojené kráľovstvo v minulých storočiach prijalo a bez problémov asimilovalo množstvo utečencov z iných krajín. „Britskosť“ sa však vtedy definovala ako vernosť Korune a tradičným britským inštitúciám, či zvykom. No zavedenie rasového hľadiska v 20. storočí všetko zmenilo a dnes hrozí, že z britského národa sa stane konglomerát znesvárených etnických skupín, ktoré navzájom súperia o privilégiá.

Preto by sme mali byť pri obvineniach z rasizmu opatrní. Ľudia, čo neustále druhých vinia z rasizmu, sú často rovnakým nebezpečenstvom pre našu slobodu ako skutoční rasisti.

Se svolením autora Aktuality.sk


[Akt. známka: 1,00 / Počet hlasů: 5] 1 2 3 4 5
Celý článek | Autor: Lukáš Krivošík | Infomail | Tiskni

Web site powered by phpRS

Tento web site byl vytvořen prostřednictvím phpRS - redakčního systému napsaného v PHP jazyce.
Na této stránce použité názvy programových produktů, firem apod. mohou být ochrannými známkami
nebo registrovanými ochrannými známkami příslušných vlastníků.