Dnešní datum: 12. 11. 2019  Hlavní stránka :: Seznam rubrik :: Download :: Odkazy  


Právě vyšlo
NM50

Kontakty
Národní myšlenka

Sobotecká 7
100 00 Praha 10

e-mail: redakce@narmyslenka.cz

Cesta k článku:
Zahraničí >> Malmö v plameňoch

Zahraničí

* Malmö v plameňoch

Vydáno dne 25. 01. 2009

Malmo - nepokoje Horiace autá, kontajnery a pneumatiky, osvecujúce v nočnej tme tlupy pobiehajúcich výrastkov, hádžucich kamene a zápalné fľaše na policajtov, hustý čierny dym stúpajúci k oblohe i do balkónov okolostojacich panelákov so sociálnymi bytmi, praskavé výbuchy zábavnej pyrotechniky, namierenej na políciu, výkriky v cudzích jazykoch ktorým nerozumieť. - Nie, to nie je Francúzsko v roku 2006. Je to Malmö v posledný adventný týždeň. Ďalší kričiaci dôkaz pre sociálnych inžinierov o nezmyselnosti ideológie multikulturalizmu a rovnosti kultúr.

Ďalší syndróm krízy

Pokiaľ sa akýkoľvek systém nachádza v nestabilnom stave, môže i nepatrná príčina spôsobiť obrovské zmeny. Podobne je to i s ľudskou spoločnosťou: Stabilný spoločenský systém, ktorý povstal zo spontánneho, samoorganizujúceho sa poriadku znesie pomerne veľké otrasy - má dostatočne veľkú regeneračnú schopnosť. Tento systém však môže byť znestabilizovaný neprirodzenými zásahmi na ideologickej báze. Najmä pre masy sladkými ideológiami všelijakých snílkov - záchrancov ľudstva, ktorých sa neskôr chytajú bezohľadní kariéristi, urobiac si z ních výnosnú politickú živnosť.

Násilným zavádzaním neprirodzených prvkov do spoločnosti ju destabilizujú a robia ľahšie zraniteľnou či zničiteľnou. To,čo sa počas nocí 19. a 20.decembra udialo v Malmö je opäť ďalším, už neviem koľkým jasným dôkazom, že ideológia multikulturalizmu a rovnosti kultúr vedie k postupnému rozrušeniu základov západnej civilizácie.

Čo sa vlastne stalo?

Na začiatku nič mimoriadne. Islamské kultúrne centrum, sídliace od r.1992 v lokále na Ramselväg, v prisťahovaleckej štvrti Rosengaard v Malmö, dostalo od majiteľa priestorov, spoločnosti Contentus, výpoveď z prenajatých priestorov z dôvodu nutnosti ích rozsiahlej renovácie. Výpoveď bola platná od 31.augusta 2008, každopádne po dohode s majiteľom bola odložená do konca roka 2008. Výpoveď bola riadne oznámená presne podľa nájomnej zmluvy a za normálnych okolností by počas plynutia výpovednej doby nemal byť problém nájsť pre účely tohoto kultúrneho centra iné priestory za podobný nájom v neďalekom okolí. Lenže návštevníci i prevádzkovatelia islamského centra, zoznámení dokonale so švédskou realitou, sa ihneď zaštítili všemohúcim slovíčkom DISKRIMINÁCIA, pred ktorým padá každá švédska autorita a výkonná moc na kolená (prípadne i na zadok).

Nebolo možné ím vysvetliť, že výpoveď nedostali kvôli svojmu náboženstvu, ale kvôli nevyhnutnosti renovácie priestorov, ktoré už dlho nevyhovujú najmä požiarnym predpisom. Zo dve desiatky, poväčšine mladíkov, okupovali lokál, na dvere zavesili veľký nápis:

NIE DISKRIMINÁCII! CHCEME SVOJE PRÁVA!

Po niekoľkých dňoch naťahovania sa s právnym zástupcom majiteľa bola pozvaná na miesto polícia, ktorá priestory vyprázdnila a objekt zapečatila. V tú noc sa štvrť Rosengaard rozhorela a ulice sa premenili na bojisko.

Polícia na úteku

Privolaní požiarnici boli privítaní dlažobnými kockami a zápalnými fľašami. Polícia, ktorá dorazila na miesto, bola tak isto zasypaná spŕškami kameňov, zápalnými fľašami, paľbou zábavnej pyrotechniky a doma vyrobenými výbušninami. Bolo zničených a poškodených niekoľko policajných vozidiel a policajti v ohrození života vzali nohy na plecia - namiesto toho aby použili prostriedky adekvátne situácii a obnovili poriadok. To povzbudilo demoláciechtivé gangy mladíkov v štvrti, kde žije okolo 90 percent cudzincov a kde je mimoriadne vysoká nezamestnanosť. Do rána vyzeral Rosengaard ako vojnová zóna v Palestíne. Niektoré zdroje tvrdia, že za nepokojmi stojí extrémistická ľavicová organizácia AFA (Antifašistická akcia).

Ďalšiu noc dostala polícia v Malmö posily,dokonca prišli na pomoc i kolegovia z Dánska. Situácia bola vyhodnotená ako normálna. V tú noc horelo len šesť áut. SITUÁCIA JE NORMÁLNA!

V okovách politického korektizmu

Švédske médiá majú povolené informovať len politicky korektne, čo je iný výraz pre cenzúru. O tejto udalosti, ktorú je ťažké akokoľvek politicky korektne komentovať, naopak,vyvolávajúcou úplne nekorektné asociácie, tlačené médiá informovali len veľmi skúpo. V štátnej televízii bolo možné vidieť v niekoľkominútovom šote plamene multikulturalizmu, pomerne strohé správy priniesol denník Sydsvenskan a Dagens Nyheter. Čo je najviac šokujúce, švédsky premiér Fredrik Reinfeldt sa ani po druhej noci demolovania súkromného i verejného majetku neodvážil postaviť pred národ a zaujať stanovisko. Ľavicovoliberálny denník Aftonbladet priniesol článok, že premiérovým tajným hoby je upratovanie...

Televízia a denníky však na druhý deň priniesli rozhovory s obyvateľmi Rosengaardu. Všetci sa zhodli, že na príčine je vysoká nezamestnanosť, zlé bývanie a samozrejme všetci poznajú riešenie: štát sa má postarať, štát nám dlží. Ako výrok roka navrhujem vetu jednoho z diskutérov: „Pracovný trh sa musí prispôsobit aj tým, čo majú nízku alebo žiadnu kvalifikáciu.“

Čoskoro tu asi začne štátom dotovaný chov tiav.

Teraz vážne: V prvom rade si treba uvedomiť, že moslimovia zďaleka nie sú jedinou menšinou, žijúcou vo Švédsku. I keď štatistiky nehovoria o tom, aké je etnické zloženie nezamestnaných cudzincov, pretože by sa tým odhalila politicky nekorektná pravda, nie je treba nijako zvlášť dokazovať, že napríklad Fíni, Číňania a Vietnamci, Poliaci či Indovia, sa veľmi rýchlo prispôsobujú majoritnej spoločnosti a prispievajú svojou prácou k jej prosperite. Prisťahovalci z moslimských krajín, hoci v druhej generácie, ktorí sa už vo Švédsku narodili, takýto problém majú trvale.

Bude prisťahovalectvo hrobom Európy?

Grandiózna prisťahovalecká a sociálna politika, založená na idei rovnosti kultúr, spôsobila masívny príchod imigrantov najmä z krajín stredného východu a subsaharskej Afriky v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch, ktorý takmer s nezmenenou intenzitou pretrváva dodnes. Neochota prispôsobiť sa hodnotám západnej civilizácie však vyvoláva skrytú, ale o to úpornejšiu nevraživosť domáceho obyvateľstva vôči týmto typom prisťahovalcov.

Ešte doteraz mieria desaťtisícové davy z problematických krajín do Švédska i Európy s jediným cieľom: získať trvalý pobyt a tým automaticky sociálne zabezpečenie o akom by sa im doma nesnívlao až do smrti. Prichádzajú ako politickí utečenci, ktorí ihneď po získaní trvalého pobytu chodia na dovolenky do domovských krajín, kde boli tak strašne prenasledovaní šíriť zvesť, že vo Švédsku je dobre, tam dostať peniaze i bez práce. Títo „politicky a nábožensky prenasledovaní“ si chcú v novom domove za každú cenu udržať vlastnú kultúru a tradície, nemajú ani záujem ani motiváciu zaradiť sa do majoritnej spoločnosti – a majoritná spoločnosť nemá záujem o ních i ked to nedáva navidomoči najavo.

Výsledkom je sústredenie týchto typov prisťahovalcov v getách typu Rosengaard a keď ích počet prekročí určitú hranicu, prispôsobia si štvrť, mesto, či krajinu obrazu svojmu, obrazu krajiny, z ktorej prišli. Politici, rozhodujúci o azylovej politike bývajúci v najluxusnejších štvrtiach v Stockholme a nemajú o situácii v týchto getách ani potuchy. Nemajú však ani záujem prijať racionálne riešenie. Ide o to získať politické body.

Veľa sa diskutuje o spoločnej prisťahovaleckej politike Európskej únie.Polemika prebieha o otázke, či potrebujeme alebo nepotrebujeme prisťahovalcov. Otázka, podľa môjho názoru, stojí úplne inak. Nie či sem pustiť cudzincov alebo nie. Otázka znie: KOHO sem pustiť a koho nie? Posledné udalosti v Malmö sú jasným (a už neviem koľkým) dôkazom, že imigračné politika Švédska i mnohých krajín západnej Európy úplne zlyhala. Nájdu voliči tých správnych zástupcov ľudu, ktorí vnesú do tak zideologizovanej problematiky zdravý rozum?

Převzato z webu Pravé spektrum


[Akt. známka: 1,00 / Počet hlasů: 3] 1 2 3 4 5
Celý článek | Autor: Pavol Zlatoidský | Infomail | Tiskni

Web site powered by phpRS

Tento web site byl vytvořen prostřednictvím phpRS - redakčního systému napsaného v PHP jazyce.
Na této stránce použité názvy programových produktů, firem apod. mohou být ochrannými známkami
nebo registrovanými ochrannými známkami příslušných vlastníků.