Dnešní datum: 20. 08. 2019  Hlavní stránka :: Seznam rubrik :: Download :: Odkazy  


Právě vyšlo
NM50

Kontakty
Národní myšlenka

Sobotecká 7
100 00 Praha 10

e-mail: redakce@narmyslenka.cz

Cesta k článku:
Kultura >> Kto je tento chlapík a prečo som o ňom doteraz nepočul?

Kultura

* Kto je tento chlapík a prečo som o ňom doteraz nepočul?

Vydáno dne 05. 01. 2009

G. K. Chesterton S touto otázkou som sa neraz stretol. Kladú ju ľudia, ktorí práve objavili G. K. Chestertona. Začali čítať jeho knihu, alebo sa im dostal do rúk výtlačok časopisu Gilbert!, alebo sa azda stretli so sériou citátov, ktoré skvelým spôsobom artikulovali nejaký zabudnutý kúsok zdravého rozumu. Kladenie otázky je sprevádzané zmesou úžasu, vďačnosti a . . . rozhorčenia. Títo ľudia žasnú nad tým, čo objavili. Sú vďační, že to objavili. A sú rozhorčení, že im trvalo tak dlho dospieť k tomuto objavu.

"Kto je tento chlapík. . .?"

Gilberta Keitha Chestertona (1874-1936) nie je možné zhodnotiť jednou vetou. Ani jedným odstavcom. Faktom ale je, že napriek skvelým životopisom, ktoré boli o ňom napísané, nebol jeho život nikdy zachytený medzi doskami jednej knihy. Ale namiesto chodenia okolo horúcej kaše poďme rovno k veci: G. K. Chesterton bol najlepší autor dvadsiateho storočia. Povedal niečo o všetkom a povedal to lepšie než ktokoľvek iný. On však nebol iba obyčajným kováčom slov. Veľmi dobre sa vyjadroval, ale čo je dôležitejšie: vždy vyjadroval niečo veľmi dobré. Dôvod, prečo bol najväčším autorom dvadsiateho storočia je ten, že bol tiež najväčším mysliteľom dvadsiateho storočia.

Narodený v Londýne, Chesterton študoval na St. Pauls, avšak nikdy nechodil na univerzitu. Navštevoval školu umenia. V roku 1900 ho vyzvali, aby prispel niekoľkými článkami do časopisu z oblasti kritiky umenia. Súhlasil a písal, až kým sa nestal jedným z najplodnejších autorov všetkých čias. Napísal sto kníh, do ďalších dvesto prispel, vytvoril stovky básní, vrátane epiky Balada o bielom koňovi, päť divadelných hier, päť noviel, a nejakých dvesto krátkych príbehov, vrátane populárnych sérií s impozantným detektívom-kňazom, Otcom Brownom. Napriek mnohým literárnym úspechom sa Chesterton považoval predovšetkým za novinára. Bol autorom vyše 4000 novinových esejí, ktoré vznikli počas tridsiatich hodnotných rokov týždenného písania stĺpčekov pre Ilustrated London News a trinástich rokov písania pre Daily News. Vydával tiež svoje vlastné noviny G.K.´s Weekly. (Pre lepšiu predstavu, štyri tisíc esejí zodpovedá každodennému napísaniu 1 článku počas 11 rokov. Pokiaľ nie ste ohromený, skúste to niekedy. Ale musia to byť dobré eseje – každá z nich – rovnako zábavná, ako aj vážna, rovnako zaujímavá, ako hodnotná, a to aj sto rokov potom, ako ich napíšete).

Chesterton bol rovnako doma v literatúre, ako aj v sociálnej kritike, dejinách, politike, ekonómii, filozofii a teológii. Jeho štýl je pozoruhodný, vždy poznačený pokorou, konzistentnosťou, paradoxom, inteligenciou, vtipom a úžasom. Jeho dielo zostáva rovnako aktuálne dnes, ako vtedy, keď sa objavilo po prvý raz. Napriek tomu, že väčšia časť z neho bola publikovaná na papieri určenom na vyhodenie.

Muž, ktorý formuloval také hlboké a skvelé myšlienky, ako napríklad: "Kresťanský ideál nebol vyskúšaný a uznaný za nevyhovujúci, on bol uznaný za príliš náročný a opustený bez vyskúšania", meral 6 stôp, 40 palcov a vážil okolo 300 libier, obyčajne mal v ústach cigaru a prechádzal sa vo svojom plášti a zhúžvanom klobúku. Nepatrné okuliare zvierajúce koniec jeho nosa, palica v ruke, smiech vykúkajúci spopod jeho fúzov. A zvyčajne nemal potuchy kde, alebo kedy vznikne jeho ďalšie dielo. Väčšinu z nich napísal na vlakových staniciach, keďže zvykol zmeškať vlak, ktorým hodlal cestovať. V známej anekdote telegrafuje svojej manželke: "Som na trhu Harborough, kde by som mal byť?". Jeho oddaná manželka Francis dozerala na všetky detaily v jeho živote, keďže pravidelne dokazoval, že ich sám nevedel riešiť. Neskôr jej asistovala sekretárka, Dorothy Collinsová, ktorá sa stala ich náhradnou dcérou a autorovou literárnou vykonávateľkou poslednej vôle, pokračujúc v sprístupňovaní Chestertonových prác po jeho smrti.

Tento roztržitý, zarastený krpáň, ktorý sa smial na svojich vlastných vtipoch a na narodeninových oslavách zabával deti chytaním chrumiek do úst, napísal knihu The Everlasting Man. Tú, ktorá priviedla mladého ateistu C. S. Lewisa ku kresťanstvu. Tento muž napísal román Napoleon z Notting Hillu, ktorý inšpiroval Michaela Collinsa, aby viedol hnutie za írsku nezávislosť. Jeho esej v IIlustrated London News inšpirovla Mahátmu Gándhiho k založeniu hnutia, ktoré ukončilo Britskú koloniálnu nadvládu v Indii. Keď bol požiadaný napísať knihu o sv. Tomášovi Akvinskom, jeho sekretárka mu z knižnice priniesla hŕbu kníh o tomto svätcovi. Otvoril knihu, ktorá bola na vrchu, prelistoval ju, zavrel a začal diktovať svoju vlastnú knihu o sv. Tomášovi. A nie hocakú knihu. Renomovaný tomistický bádateľ, Ettiene Gilson o nej povedal nasledovné:

„Považujem ju za neporovnateľne najlepšiu knihu, aká kedy bola o Sv. Tomášovi napísaná. Nič menšie ako genialita nemôže vysvetliť taký výkon. Každý bezpochyby pripustí, že je to "inteligentná" kniha, ale zopár čitateľov, ktorí strávili dvadsať, alebo tridsať rokov štúdiom sv. Tomáša ... si nemôže neuvedomiť, že táto tzv. Chestertonova inteligencia úplne zahanbila ich učenosť. On uhádol všetko, čo sme sa my pokúšali ukázať, a povedal všetko, čo sme sa viac či menej nemotorne pokúšali vyjadriť akademickými formuláciami. Chesterton bol jedným z najväčších mysliteľov, akí kedy žili. Bol veľký, pretože – jednoducho – mal pravdu. Ale nemohol nikomu pomôcť mať pravdu; tak, ako nemohol nikomu pomôcť byť skromným a láskavým. Preto poznanie, že má pravdu a vhľad, prenechal tým, čo mu rozumeli. Ostatným sa za pravdu ospravedlňoval a hĺbku svojho myslenia zvykol zabaliť do ostrovtipu. To je všetko, čo na ňom môžu vidieť.“

Chesterton polemizoval s mnohými slávnymi intelektuálmi svojej doby: Georgeom Bernardom Shawom, H.G. Wellsom, Bertrandom Russellom, Clarenceom Darrowom. Podľa dobových výpovedí zvyčajne vzišiel z týchto súbojov ako víťaz, svet však zvečnil jeho protivníkov a na Chestertona zabudol. A tak teraz počúvame už iba jednu stranu diskusie, a konfrontujeme sa s dedičstvami socializmu, relativizmu, materializmu a skepticizmu. Vyznieva ironicky, že všetci Chestertonovi oponenti si tohto protivníka veľmi vážili. George Bernard Shaw povedal: "Svet nie je dostatočne vďačný za Chestertona."

Jeho písanie vyzdvihovali Ernest Hemingway, Graham Green, Evelyn Waugh, Jorge Luis Borges, Gabriel Garcia Marquez, Karel Čapek, Marshall McLuhan, Paul Claudel, Dorothy L. Sayers, Agatha Christie, Sigrid Undset, Ronald Knox, Kingsley Amis, W.H. Auden, Anthony Burgess, E.F. Schumacher, Neil Gaiman a Orson Welles. Aby sme spomenuli aspoň niekoľkých.

T. S. Eliot povedal , že Chesterton "si zasluhuje právo na našu vernosť."

"... a prečo som o ňom doteraz nepočul?"

Existujú tri odpovede na túto otázku:

1. Nemám tušenia.

2. Doteraz som bol podvádzaný.

3. Chesterton je v súčasnosti najviac neprávom prehliadaný autor. Možno je to dôkaz toho, že vzdelanie je príliš dôležité na to, aby bolo prenechané učiteľom, a že publikovanie je príliš dôležité na to, aby sa prenechalo vydavateľom. Neexistuje však ospravedlnenie pre naše školy, univerzity a vydavateľstvá – pre ktoré Chesterton akoby neexistoval. Prečo upadol do nemilosti?

Po prvé, vyzerá to tak, že Chesterton je ťažko zaškatuľkovateľný. Ak totiž autora nie je možné rýchlo zaradiť do nejakej kategórie alebo jednoslovnej charakteristiky, riskuje, že prepadne cez sito. Dokonca aj vtedy, keď váži 300 libier.

A po druhé, moderní myslitelia, komentátori a kritici zistili, že je oveľa pohodlnejšie Chestertona ignorovať, ako pustiť sa s ním do polemiky. Pretože polemizovať s Chestertonom znamená prehrať.

Chesterton výstižne argumentoval proti všetkým trendom, ktoré napokon ovládli dvadsiate storočie: materializmus, vedecký determinizmus, morálny relativizmus, slabošský agnosticizmus. Tiež sa prel so socializmom a kapitalizmom a ukazoval prečo sú obaja v modernej spoločnosti nepriateľmi slobody a spravodlivosti.

A v prospech čoho argumentoval? Čo obraňoval? Obraňoval "obyčajného človeka" a zdravý rozum. Obraňoval biedu. Obraňoval rodinu. Obraňoval krásu. A obraňoval kresťanstvo a katolícku vieru. Toto sa dnes nepočúva ľahko v triede, v médiách, ani na verejnosti. A to je pravdepodobne dôvod, prečo je Chesterton ignorovaný. Moderný svet preferuje autorov, ktorí sú snobmi, ktorí majú exotické, alebo výstredné názory, ktorí glorifikujú dekadenciu, ktorí sa posmievajú kresťanstvu, ktorí odmietajú priznať dôstojnosť chudobným, a ktorí si myslia, že sloboda znamená nezodpovednosť.

Napriek tomu, že Chesterton sa už nevyučuje školách, nemôžete sa pokladať za vzdelaného, dokedy ste dôkladne neprečítali jeho dielo. Dôkladné čítanie Chestertona samo osebe ponúka takmer kompletné vzdelanie. Chesterton je skutočne učiteľ, a to učiteľ najlepší. Nielenže vás úplne udiví. Nielenže urobí kúzlo, ktorým vás prinúti rozmýšľať. On ide ešte ďalej. On vás prinúti smiať sa.

Převzato z časopisu Don Quichote, překlad Bransilav Jáger


[Akt. známka: 3,00 / Počet hlasů: 2] 1 2 3 4 5
Celý článek | Autor: Dale Ahlquist | Infomail | Tiskni

Web site powered by phpRS

Tento web site byl vytvořen prostřednictvím phpRS - redakčního systému napsaného v PHP jazyce.
Na této stránce použité názvy programových produktů, firem apod. mohou být ochrannými známkami
nebo registrovanými ochrannými známkami příslušných vlastníků.