Dnešní datum: 23. 06. 2018  Hlavní stránka :: Seznam rubrik :: Download :: Odkazy  


Právě vyšlo
NM50

Kontakty
Národní myšlenka

Sobotecká 7
100 00 Praha 10

e-mail: redakce@narmyslenka.cz

Cesta k článku:
Odjinud >> Inkvizícia zaviedla zákon a poriadok

Odjinud

* Inkvizícia zaviedla zákon a poriadok

Vydáno dne 23. 07. 2007

Torquemada Len samotné slovo „inkvizícia“ generuje obraz horiacich hraníc, beštiálneho mučenia, bezmocných obetí, ktoré sú odsúdené už vopred na strašnú smrť. Je takmer možné počuť zúfalé výkriky obžalovaných, ktorých prinútili v nepredstaviteľných mukách k viac-menej formálnemu priznaniu k už vopred stanoveným imaginárnym činom ako čarodejníctvo alebo kacírstvo, sadistických sudcov v čiernych talároch, ktorí zo svojej pozície viedli vyhladzovací boj proti židom, protestantom, inovercom, vedcom, sedliakom, ktorí sa dostali do nemilosti, alebo, jednoducho, nepohodlným pohodlným rivalom.

Údajne stačilo na odsúdenie jediné nesprávne slovo alebo iný pohľad na vec, aby biedne skončil v mučiarni a na hranici. Existuje mnoho hrôzostrašných historiek o španielskej ideologickej polícii od jej vzniku roku 1478 až do jej konca 1834. Španielska inkvizícia predstavuje v mysliach mnohých ešte i dnes symbol náboženskej intolerancie na súmraku moci katolíckej cirkvi a odsúdeniahodnú krutosť pri potláčaní slobodného myslenia.

Tento obraz je však viac-menej mýtus v zrkadle exaktnej historickej skutočnosti. Katolícka cirkev v Španielsku nebola ani zvlášť netolerantná alebo krutá v porovnaní s inými ustanovizňami v tom čase. Toto dokazujú mnohé fakty publikované viacerými vedeckými autoritami v knihe o inkvizícii, ktorá vyšla vo Vatikáne tento rok. Kniha bola napísaná po odhalení tajných archívov pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1998.

Nenávistný opát prehovoril kráľa

Podľa vedúceho projektu, profesora histórie Agostina Borromera, je mýtus domnievať sa, že inkvizícia používala pri výsluchu vždy mučenie, alebo že každý, kto sa dostal pred inkvizičný súd, skončil na hranici. Pravdou je to, že mučenie a trest smrti zďaleka nebol takým rozšíreným, ako sa dnes verí, v žiadnom prípade viac než u svetských súdov.

Španielsku inkvizíciu zaviedol v novembri 1478 pápež Sixtus IV na návrh španielskeho kráľovského páru Ferdinanda a Izabely. Neskorší generálny inkvizítor Tomas de Torquemada, ktorý bol zároveň spovedníkom kráľovského páru, využil svoj vplyv a vládcov presvedčil o svojej veci.

Sudcovia oslobodili každého druhého

Torquemada, ktorý bol zároveň aj dominkiánsky mních zo Segovie, bol ustanovený ako prvý generálny inkvizítor v Španielsku a zároveň vybudoval sieť inkvizičných súdov v krajine. Jeho meno býva spájané s nepredstaviteľnou krutosťou španielskej inkvizície. Aj keď prvá perióda bola značne krutá, bolo to daleko od toho, čo sa traduje.

Každý súd mal minimálne troch vzdelaných právnikov, ktorí disponovali súdnou mocou. Potom existovali mnohí prísediaci odborníci v oblasti teoloógie či filozofie, ktorí viedli vyšetrovanie, ale nemali právomoc súdiť. Išlo o prvé oddelenie policajnej a súdnej moci.Zároveň práve v tomto čase bolo zavedené inkvizíciou niečo na spôsob našej tajnej služby – agenti na odhaľovanie nekresťanov v radoch cirkvi.

Anály ukazujú, že väčšina udaní na inkvizíciu prišla z ľudu – od známych, susedov a podobne. Až po značnom čase sa pôsobnosť inkvizície rozšírila na odchýlky od viery, odhaľovanie bigamistov, homosexuálov, čarodejníc alebo utajených protestantov a rozšírila sa i do španielskych oblastí v Amerike, na Sardíniu a Sicíliu.

Inkvizícia ako prvá zaviedla v praxi prezumpciu neviny, právo na kvalifikovanú obhajobu, prvá v histórii začala pracovať s niečím, čo by sa dalo nazvať lekárske posudky, a zaručovala obžalovanému v tých časoch nadštandardné práva.

Toľko diskutované mučenie malo prísne pravidlá: nebolo povolené používať ho na priznanie pravdy, iba na prezradenie eventuálnych spojencov, ukrytých vecí a podobne. Pri mučení nesmelo byť trvale poškodené zdravie, mohlo sa robiť len po schválení a pod dozorom tribunálu, nesmelo trvať dlhšie ako pol hodiny a malo presne predpísanú procedúru. Najprv obžalovanímu ukázali mučiareň, potom, ako prvý, mohli použiť lis na palce, po ňom takzvanú španielsku čižmu, potom škripec a nakoniec uhlíky.

Sťahovanie pokožky zaživa, drvenie lebiek skrutkovacím zariadením, postupné spúšťanie do horúceho oleja alebo smoly, kvapkajúca voda na hlavu v úzkej kobke patria jednoznačne do ríše románotvorcov.

Inkviziční sudcovia prepustili bez trestu – len po výsluchu – každého druhého.Veľakrát mal trest duchovný charakter – nosenie kajúceho rúcha, modlitby, púť na sväté miesto. Treba si uvedomiť, že mnohé tresty, ktoré uložila inkvizícia, boli trestné i podľa vtedajšieho svetského práva v celej Európe (homosexualita, bigamia), a dokonca tu boli tresty značne tvrdšie. Zo 130 000 osôb vypočúvaných španielskou inkvizíciou počas 400 rokov jej existencie, bolo popravených len 2300, čo je 1,8 percenta, vedených bolo 30 000 súdnych procesov s menšími trestami.

Faktom ostáva to, že väčšina obžalovaných bola oslobodená.

Popravili 59 čarodejníc za 400 rokov

Tieto nové poznatky dokazujú, že medzi honmi na čarodejnice a pôsobením inkvizície ubehla dlhá doba asi 200 rokov. Navyše si treba uvedomiť, že hony na čarodejnice boli doménou najmä protestantských krajín (Nemecko, Dánsko, Anglicko, Švédsko), kde spadali výlučne pod svetskú moc. Svetské úrady upálili len v Nemecku asi 25 000 čarodejníc, vo Švédsku to bolo niekoľko sto.

Nemravnosť sa trestala odriekaním modlitieb alebo litánií. Mučenie bolo použité u menej ako 10 percent obžalovaných. Napríklad zo 7000 výsluchov vo Valencii iba v 2 percentách prípadov bolo použité mučenie. Je to značne nižší počet, ako bolo v tých časoch bežné vo svetskej praxi. Priznanie pri mučení musel postihnutý potvrdiť mimo mučiarne, inak nebolo možné vziať ho do úvahy pri súde.

Španielsky historik Jose Antonio Escudero z Ústavu pre históriu intolerancie uvádza tieto problematické aspekty španielskej inkvizície: v prvom rade to bývalo značne neskoré oboznámenie obžalovaného počas procesu, z čoho je vlastne obžalovaný, ale je jasné, že vtedajší systém nemožno porovnávať s dnešným.

Vo väčšine bodov bol inkvizičný súd značne pokrokovejší, takpovediac humánnejší, ako svetské súdy, pretože používal nové princípy moderného súdnictva. Inkvizičné súdy boli značne opatrné pre možnosť falošných obžalôb. V každom prípade vypočúvali dôkladne aj žalujúcu stranu. Dokazovanie bolo hlavnou súčasťou pojednávania. Tento faktor bol v rozpore s vtedajšími svetskými súdmi, kde napríklad stačilo svedectvo pod prísahou alebo svedectvo dvoch „čestných mužov“.

Aj pri vynášaní rozsudku a stanovení trestu boli pravidlá viac individuálne, brala sa do úvahy situácia a okolnosti, v ktorých sa nachádzal obžalovaný. Inkvizičné väznice disponovali lepšou povesťou ako svetské. Cely aj jedlo bolo lepšie, takisto i zaobchádzanie so zadržanými.

Väčšina historikov sa zhoduje v názore, že hrozivý obraz o španielskej inkvizícii rozšírili protestantské skupiny v severnej Európe v šestnástom storočí. Inkvizícia mala blízky kontakt so španielskym štátom, ktorý sa nachádzal v stave expandujúcej svetovej veľmoci. Počas španielsko-britskej vojny dostala propaganda úplne voľnú ruku a britskí mocipáni rozšírili vo svojej krajine fámy o tom, že keď Španieli dobyjú protestantské Anglicko, každý protestant skončí na hranici. Potrebovali totiž ľud pripraviť na vojnu. Táto propaganda prežila stovky rokov.

Ilustrerad Vetenskap 6/2005
Preložil Pavol Zlatoidský, krátené.
Ze stránek Pravé Spektrum


[Akt. známka: 2,13 / Počet hlasů: 8] 1 2 3 4 5
Celý článek | Autor: Mikkel Larsen | Infomail | Tiskni

Web site powered by phpRS

Tento web site byl vytvořen prostřednictvím phpRS - redakčního systému napsaného v PHP jazyce.
Na této stránce použité názvy programových produktů, firem apod. mohou být ochrannými známkami
nebo registrovanými ochrannými známkami příslušných vlastníků.