Dnešní datum: 15. 09. 2019  Hlavní stránka :: Seznam rubrik :: Download :: Odkazy  


Právě vyšlo
NM50

Kontakty
Národní myšlenka

Sobotecká 7
100 00 Praha 10

e-mail: redakce@narmyslenka.cz

Cesta k článku:
Zahraničí >> Čo sa naozaj udialo v Jene

Zahraničí

* Čo sa naozaj udialo v Jene

Vydáno dne 27. 09. 2007

Černoch Vyžaduje si hlbšie skúmanie, keď chce človek zistiť, čo sa naozaj udialo v Jene. Udalosti sa stali zámienkou na demonštrácie "za ľudské práva" z jediného dôvodu: hlavný mediálny prúd ich prekrútil tak, aby zodpovedali vzoru o nepolepšiteľnej južanskej rasovej neznášanlivosti. V skutočnosti sa však stalo toto:

30. augusta 2006, na začiatku školského roka, zvolala stredná škola v Jene zhromaždenie len pre chlapcov. Keď zástupkyňa riaditeľa pokryla pravidlá, obliekanie sa do školy, atď., spýtala sa, či má niekto nejaké otázky. Istý černošský študent jej položil otázku, ktorá bola jasne myslená ako žart: či vraj môžu aj černosi sedávať pod istým stromom na školskom dvore. Všetci sa zasmiali. Potom tu bolo množstvo iných otázok - niektoré veselé, iné vážne - a zhromaždení sa rozišli v dobrej nálade.

Hlavný mediálny prúd však dospel k presvedčeniu, že na škole zrejme pod spomínaným stromom sedávali len bieli a černosi tam nesmeli, ale toto v Jene nikto nehovoril. Niekde sedávajú spolu bieli a inde zase černosi, ale žiadne ustanovené medze neexistujú. Veď v reakcii na tú otázku by sa nikto nebol smial, keby tu bolo napätie kvôli tomu, kto tam smie alebo nesmie sedieť.

Keď prišli študenti na druhý deň do školy, na spomínanom strome viseli (niektorí hovoria že tri, iní že dve) slučky. Vedenie školy ich okamžite zvesilo a väčšina študentov ich ani nevidela. Dozvedeli sa o nich až oveľa neskôr z novín a televízie. Škola veľmi rýchlo identifikovala troch študentov, ktorí tam slučky zavesili, ale prišla k záveru, že to nebolo motivované rasovou nenávisťou, ale išlo len o nevkusný žart. Chlapcov vypočúvala aj miestna polícia a dokonca aj FBI a aj tí prišli k záveru, že nejde o rasovú nenávisť. Miestny advokát černošského pôvodu Donald Eashington neskôr ten incident tiež preveroval a takisto dospel k záveru, že niet žiadneho dôvodu pre akciu. Lenže slovo sa dostalo von a riaditeľ napokon vyhodil vinných študentov zo školy. Nadriadený orgán jeho rozhodnutie zmenil na dočasné prerušenie štúdia.

Černošskí študenti mali medzitým stretnutie kvôli incidentu so slučkami, kde odmietali vidieť akýkoľvek iný motív, než rasovú neznášanlivosť a boli veľmi nahnevaní kvôli tomu, že páchateľov nevyhodili. A keďže o slučkách sa stále písalo, napätie na škole vzrastalo, hoci tam prv nijaké nebolo.

Dňa 6. septembra došlo k nahnevanej výmene názorov medzi černošskou a belošskou študentkou a istého bieleho chlapca museli odviezť do nemocnice, kde mu zašili ranu na hlave, po tom ako ho udreli zozadu. Toto boli výnimočné udalosti na tejto strednej škole a na druhý deň na základe toho školu patrolovala polícia. Na ďalší deň sa rozšírili klebety, že niekto vraj priniesol do školy strelnú zbraň. Študentov držali v triedach tri hodiny, kým polícia prehľadávala školské priestory. Našli len množstvo mobilných telefónov, ktoré študenti podľa zákona do školy nosiť nesmú.

Až do konca novembra tu potom nebol žiadny rasovo motivovaný incident, ani nikde inde v mestečku. Ale 30.novembra niekto podpálil hlavnú školskú budovu. Páchateľa doteraz nenašli a nevie sa, aká bola motivácia. Škola bola vtedy štyri dni zatvorená, počas ktorých sem-tam došlo k malým rasovým incidentom. 1. decembra sa však vo veľkej kovovej budove Fair Barn konal súkromný večierok. Zúčastnení boli zväčša belosi, ale bolo tam aj pár černochov. Okolo 11:00 večer sa tam pokúšalo dostať päť stredoškolákov, ale žena ich nechcela vpustiť dnu. Chlapci trvali na svojom a beloch - nie študent - sa postavil pred ňu, aby im v tom zabránil. Začali sa biť a to potom pokračovalo vonku. Ďalší bieli - nie študenti - sa tiež do bitky zaplietli. Zavolali políciu a tá zatkla jedného belocha, ktorý sa priznal, že sa bil. Z tých, čo sa pobili, boli najmenej dvaja černosi, ktorí boli neskôr aj v skupine "Jena 6" (šiesti černošskí útočníci).

Na druhý deň došlo k bitke v miestnom obchode GottaGo medzi troma černochmi a tým istým belochom. Vyšetrovanie viedlo k zatknutiu jedného černocha, ktorého obvinili z násilia a z krádeže. 17-ročný černoch Robert Bailey sa zúčastnil oboch bitiek (večierok a obchod) a rovnako ďalšieho incidentu, ktorý sa stal známym.

4. decembra, deň po požiari, panoval v škole chaos, keďže niektorí študenti sa museli uspokojiť s provizórnymi triedami. Po obednej prestávke pristúpil černošský futbalový hráč Mychal Bell k bielemu študentovi Justinovi Barkerovi a zozadu ho silným úderom zhodil na zem. Vzápätí nato ho osem až desať černochov začalo kopať. Svedkovia vypovedali, že po ňom "surovo stúpali", "stúpali mu po tvári", "surovo ho zhodili na zem tak, že zostal ležať ako mŕtvy" a "udreli mu hlavu o betónový stĺp". Podľa súdnych dokumentov bol v bezvedomí ešte predtým, než dopadol na zem, takže útočníci vlastne bili bezvedomé telo. Miestny denník Jena Times to označil za "jeden z najnásilnejších útokov v dejinách školy".

Keď zástupca riaditeľa školy dorazil k miestu činu myslel si, že chlapec je mŕtvy. Krvácal z nosa a uší a nevykazoval známky života. Sanitka ho odviezla do nemocnice a za ošetrenie musel neskôr zaplatiť 5 467.- dolárov. Skenovali mu mozog, ale keď sa neukázalo žiadne trvalé poškodenie, prepustili ho. Hoci sa večer ukázal na podujatí - kam sa vraj vybral preto, lebo na to čakal 11 rokov a nechcel si to nechať ujsť - bol nútený odísť predčasne. Tvár mal celú opuchnutú, na jedno oko tri týždne nevidel a ešte aj po šiestich mesiacoch trpel bolesťami hlavy.

Hlavný útočník Mychal Bell na súde vypovedal, že ho napadli preto, lebo vraj niekde na adresu černochov povedal, že na večierku ich dobre vymydlili. Hoci nejde o anjela (na konci školského roka ho vyhodili zo školy, pretože v aute mal poľovnícku pušku), zbitý Barker nemal ani s jedným spomínaným incidentom nič spoločné.

Ale černochov rozzúrilo keď sa dozvedeli, že prokuratúra žaluje šiestich černochov z pokusu o vraždu a keď sa Mychala Bella rozhodli súdiť ako dospelého (hoci v čase útoku mal len 16 rokov). Lenže už vtedy mal podmienečný trest za iný útok, ktorého sa dopustil dňa 25. decembra a súd pre mladistvých ho už predtým odsúdil za ďalšie tri trestné činy: dva násilné útoky a krádež. Jeho otec žije roky v Texase a k chlapcovi sa hlásil až potom, keď ho obvinili.

Prokuratúra zredukovala obvinenie a porota ho uznala vinným. Tvorili ju zväčša bieli, ale to preto, lebo ani jedna z osôb černošského pôvodu, ktorých volali na výber do poroty, sa nedostavila (neprišli i mnohí bieli). Uznanie viny malo za následok demonštrácie, za účasti černošských predákov, ktorí sa dožadovali, aby obžalovaných prepustili.

A toto majú na svedomí vyložene len médiá. Celý svet teraz počúva prekrútenú historku o južanskej neznášanlivosti, na základe ktorej boli na školskom dvore vyhradené miesta len pre bielych. Médiá sú hneď ochotné vidieť v belochoch nepolepšiteľných rasistov a černochov zase vyzývajú brániť sa, hoci v skutočnosti ich vlastne pobádajú, aby sa zastávali výtržníkov, schopných zraziť chlapca na zem do bezvedomia a kopať jeho bezmocné telo. Tomuto dnes NAACP hovorí "boj za ľudské práva", ktorý vedie prostredníctvom takých ako Jesse Jackson a Al Sharpton.

Jared Taylor je redaktorem časopisu American Renaissance

Převzato z stránek www.prop.sk

[Akt. známka: 0 / Počet hlasů: 0] 1 2 3 4 5
Celý článek | Autor: Jared Taylor | Infomail | Tiskni

Web site powered by phpRS

Tento web site byl vytvořen prostřednictvím phpRS - redakčního systému napsaného v PHP jazyce.
Na této stránce použité názvy programových produktů, firem apod. mohou být ochrannými známkami
nebo registrovanými ochrannými známkami příslušných vlastníků.