Prorok nádherného nového sveta

Autor: Lukáš Krivošík <(at)>, Téma: Kultura, Vydáno dne: 23. 11. 2007

Huxley Pred 44 rokmi, 22. novembra 1963, zomrel autor antiutópie Brave New World, skvelý britský spisovateľ Aldous Huxley. Jeho temné proroctvo je však dnes aktuálnejšie, než kedykoľvek predtým. Svetová literatúra prišla v 20. storočí hneď s niekoľkými význačnými antiutopickými dielami, z ktorých najznámejším je asi román "1984", Georgea Orwella. Mnohí intelektuáli a publicisti (vrátane autora tohto článku) radi upozorňujú na podobnosť určitých neblahých javov modernej spoločnosti s tým, čo Orwell vo svojej knihe nazýval "Veľký brat", "doublethink" alebo "newspeak".

Vystihol Huxley súčasnosť lepšie ako Orwell?

Napriek nespornej genialite, román "1984" bol predovšetkým o našej komunistickej totalitnej minulosti a v tomto zmysle pomerne presne predvídal rok, do ktorého ho Orwell zasadil. A aj keď určité ním kritizované prvky nájdeme aj v súčasnej spoločnosti, našu bezprostrednú budúcnosť možno oveľa lepšie ako Orwell, vystihol jeho učiteľ francúzštiny na Etone, Aldous Huxley.

Ten svoj antiutopický román Nádherný nový svet (ktorý vyšiel v češtine pod mierne zavádzajúcim názvom "Konec civilizace") napísal v roku 1932 a na svojich súčasníkov musel vzhľadom na spôsob, akým zobrazoval budúcnosť, pôsobiť veľmi znepokojujúco. Avšak z pohľadu moderného človeka je to takmer opis súčasnosti, aj keď ho Huxley zasadil do 26. storočia.

Príbeh sa odohráva v pretechnizovanom sterilnom a odľudštenom Svetovom štáte, v ktorom neexistuje bieda alebo vojny a každý vyzerá byť spokojný. Obyvateľstvo je zadelené do piatich kást a všetci majú v spoločnosti svoje pevne stanovené miesto, takže nikto sa nemusí za ničím hnať a nikto nie je vystavený konkurenčným tlakom.

Hedonistická spoločnosť podobná tej našej

Keďže ľudia sú vo veľkom šľachtení geneticky, sex sa zmenil na voľnočasovú zábavu. Nikto už neprivádza na svet deti prirodzeným spôsobom. Tie sú už odmala spoločnosťou vedené k pravidelnej sexuálnej aktivite a všetci berú drogu menom Soma, aby vôbec mohli v tomto prostredí fungovať. Heslo Svetového štátu je "Komunita, identita, stabilita".

Náboženstvo bolo prekonané, pričom ho nahradili Fordove manažérske techniky spolu s myšlienkou masovej pásovej výroby. Dejiny pre ľudí neznamenajú takmer nič a krásna literatúra ako napríklad Shakespeare, sa nachádza na indexe. Napriek všetkému komfortu, hrdinovia ako z radu vyčnievajúci Bernard Marx alebo Lenina Crowneová, nie sú šťastní. Disidenti sú posielaní na Island alebo na Falklandy a starým tradičným spôsobom života sa žije akurát tak v zabudnutej rezervácií v Novom Mexiku.

Bernard a Lenina si v nej dajú rande a vidia svet, v ktorom ženy rodia v špine a bolestiach, kde stále prežíva kresťanstvo a ľudia vedia, kto bol Hamlet, aj keď im hlbšie technické znalosti chýbajú. Obaja hrdinovia odtiaľ vezmú so sebou do Londýna Johna Divocha, ktorého matka pochádzala zo Svetového štátu, kedysi však odišla do rezervácie. Nasleduje kultúrny šok.

John Divoch je so svojou tradičnou výchovou samozrejme nekompatibilný s hedonistickou spoločnosťou Svetového štátu. Je pobúrený promiskuitným chovaním Leniny a rozčarovaný chladnou a ľahostajnou reakciou okolia na smrť svojej matky. Jeho frustrácia a konflikty vyústia dokonca do verejných nepokojov a jeho vlastnej samovraždy na konci knihy...

Huxley predvídal kultúrno-etické konflikty súčasnosti

Mnohé z románu Nádherný nový svet by sa súčasnému čitateľovi mohlo zdať povedomé. Konflikt medzi tradičnou spoločnosťou, reprezentovanou Johnom Divochom a plytkým, odľudšteným obyvateľstvom Svetového štátu, ktorému ide len o zmyslové pôžitky, pripomína dnešné kultúrno-etické spory o potraty, registrované partnerstvá alebo sexuálnu výchovu.

Niekto by mohol namietnuť, že takéto tvrdenie je len prihrievaním si polievočky v sporoch konzervatívcov a sociálnych liberálov. Pravda je však taká, že v Spojených štátoch boli už dva pokusy (v rokoch 1980 a 1993) vylúčiť Nádherný nový svet zo školských knižníc a zoznamov povinného čítania. Román zrejme nie je dosť politicky korektný a navyše spochybňuje zavedené ľavicovo-liberálne dogmy.

Huxley chcel v 30. rokoch ukázať, kam až môžu vyústiť spoločenské dôsledky módnych a často pseudovedeckých fenoménov ako marxizmus, centrálne plánovanie, eugenika, Freudova psychoanalýza, darwinizmus atď. Nie je náhoda, že hrdinovia nesú mená ako Benito Hoover, Darwin Bonaparte, Herbert Bakunin alebo Lenina Crowneová.

Nádherný nový svet poukazuje na riziká naivného pokrokárstva podľa ktorého je všetko nové zároveň aj lepšie ako to minulé. Od toho je aj názov "antiutópie" pre tento typ literatúry. Boli totiž reakciou na optimistické utópie o budúcnosti z pera skorších spisovateľov ako H. G. Wells, ktorý sa preslávil okrem iného aj obdivnými slovami na adresu Stalina.

Že sľubné utópie sa často menia na nočné mory vedel aj iný autor. "Kronikár Narnie" C. S. Lewis v knihe Rady skúseného diabla (ktorá nedávno vyšla aj v slovenčine) zábavným spôsobom radí ako odolať lákavým pokušeniam pána temnôt. C. S. Lewis zomrel v rovnaký deň a v tom istom roku ako Aldous Huxley – 22. novembra 1963. Obidvaja si zaslúžia našu pozornosť.

Vyšlo na www.aktuality.sk, přetištěno s laskavým svolením autora.